Pamäť

Dobrý deň, mám 20 rokov a chodím na vysokú školu. Pred nedávnom mi zomrel otec v mladom veku. Bol to pre mňa veľký šok a ťažko sa s tým vyrovnávam. No v poslednom čase - teda od tej doby čo zomrel mám problémi s pamäťou. Ako som už spomínala chodím na vysokú školu a je to pre mňa veľký problém, pretože si zle pamätám. Neviem sa sústrediť. Mám skúškové obdobie a neviem ako ho zvládnem. Prvý semester bol bezproblémoví. Budúci týžden mám dosť dôležitú skúšku na ktorú sa musím naučiť 80 strán no 20 strán sa učím už 7 dní čo predtým pre mňa nebol problém sa naučiť za deň max. dva. Bojím sa toho lebo neviem ako to zvldánem. Ak mi niekto niečo hovorí alebo pozerám správi po chvíli sa pýtam maminy že čo hovorili? Potom sa ma pýtajú že či nepočúvam ale ja počúvam ale neviem si na to spomenúť že čo hovorili. Som z toho nešťastná a chce sa mi plakať. Zo začiatku som brala aj lieky lebo mi bolo smutno a pociťovala som úzkosť. Ale kedže sú to návikové lieky mohla som ich brať iba určitú dobu. Pocity úzkosti zo mňa opadli ale pamäť je veľmi zlá. Na niečo si spomeniem že sa chcem opýtať súrodenca tak idem vedľa do izby a keď tam prídem tak neviem čo som chcela (a cesta do izby mi trvala max. 5 sekúnd). A to sa mi stáva každý deň. Neviem si spomenúť čo som chcela spraviť prípadne sa opýtať doma. Dokonca sa mi už pár krát stalo že som poplietla slová že som niečo chcela povedať ale pritom som povedala niečo úplne iného a uvedomila som si to až po chvíli - zamenila som dve rozličné slová a vznikla z toho srandovná veta - no mamina so súrodencom na mna pozerali čo to hovorím? Teraz si neviem spomenúť čo presne som Vám chcela napísať :( Aj ked som sa na skúšku učila tých 20 stán 7 dní, nepamätám si z toho skoro nič. Skúška sa blíži a ja mám strach že sa mi ju nepodarí spraviť :( Cítim sa blbá a bojím sa že si už nič nezapamätám. Tá skúška sa skladá z 3 písomiek no dve som už dobabrala aj keď som sa to drvila a bola som si istá že to viem prišla som na skúšku a nevedela som si skoro na nič spomenúť aj keď som vedela že to tam bolo. Mám pocit že mi čas ubieha strašne rýchlo a ja som moc pomalá. Napr. stalo sa mi že som išla po schodoch v škole a zrazu som bola na takom poschodí kde som ani nechcela byť a pozerám že čo som blbá kde to som až vyšla? Mala som v škole odložený dáždnik ktorý som si tam sama odložila ráno po príchode do školy ( so súrodencom chodíme do rovnakej budovi do školy) a myslela som si asi o hodinu neskôr že môj súrodenec je v škole a že s ním pôjdem domov pretože som si myslela že to je jeho dáždnik. Takéto vtipné situácie, z ktorých sa mi chce na jednej strane smiať a na druhej plakať, sa mi stávajú dosť často. Cítim sa blbá a vymletá. Stalo sa mi aj také že som sa postavila k prechodu pre prechodcov no bola červená pretože išli autá a po chvíli pozerám že kde to stojím? ja som bola si 10 metrov od toho prechodu. A uvedomila som si to až po 5 minutách keď mi došlo že tá červená trvá nejak dlho. Prosím Vás poradte mi čo mám robiť? Čo so mnou je? Ja nemám už ani pojem o čase koľko krát neviem či je streda alebo pondelok alebo ktorý deň a ani neviem koľkáteho niekedy je. Zlepší sa to niekedy alebo budem musieť nechať školu lebo sa nebudem vedieť učiť? To dúfam nie!:´( Škole je pre mňa všetkým a veľmi mi na vzdelaní záleží. Ďakujem za skorú odpoveď. Prajem pekný večer.

Odpověď odborníka:

Dobrý den! Nacházíte se v nelehké životní situaci, ale pevně věřím, že ji brzy překonáte, ve studiu budete zdárně pokračovat a vše bude v pořádku. Velmi vám doporučuji svěřit se odborníkovi - psychiatrovi nebo zkušenému psychologovi, společnými silami se vám určitě podaří toto nelehké období překonat. Držím palce!

 
Líbí se vám odpověď?
0 Ano Ne
 
 
Diskuze čtenářů Přidejte komentář jako první

Vstoupit do diskuze

 
 
 
 
Naposledy prohlédnuté hodnocení
Naposledy přečtené dotazy
 
Kam dál
Naposledy čtené: